Kr?sne v?no z rotundy
Vyzna? sa z ?primn?ho vz?ahu a z l?sky ku kraju, ktor? je na?im domovom, k mestu, v ktorom ?ijeme, pracujeme a vychov?vame svoje deti a na cel? ?ivot sme sa stali jeho s??as?ou, vyzna? sa z obdivu k jeho kr?snym, historick?m dominant?m a z?kutiam, ??ri? jeho obraz a dobr? meno aj mimo hran?c mesta, a pritom zachova? odkazy predkov pre ?al?ie gener?cie ? mo?no viacer?mi sp?sobmi. Jeden z nev?edn?ch si zvolil zn?my slovensk? vin?r Alojz Masaryk.
Skalica, mesto v ktorom s?dli spolo?nos? V?no Masaryk, patrila u? v d?vnej minulosti k v?zna?n?m na Slovenska. Historick? pramene dokazuj?, ?e ju ob?vali u? v predhistorickej dobe a v ?ase Ve?kej Moravy bola kvitn?cou osadou. V roku 1217 kr?? Ondrej II. daroval Skalicu gr?fom zo Sv?t?ho Jura. ?udovit I. dal Skalici najsk?r trhov? pr?vo a v roku 1372 ju pov??il na slobodn? kr??ovsk? mesto, ?im sa Skalica stala d?le?itou pohrani?nou pevnos?ou a v?znamn?m trhov?m mestom. Do prelomu 12.?13. storo?ia sa datuje aj vznik zn?mej rom?nskej rotundy Sv?t?ho Juraja, ktor? je typick? pre panor?mu mesta (obr. 1). Ne?aleko nej, v historick?ch priestoroch b?val?ho, vy?e 200 rokov star?ho pivovaru, v centre kr??ovsk?ho mesta, n?jdete firmu V?no Masaryk.
Kto pozn? jej majite?a Alojza Masaryka, ?primn?ho a skromn?ho ?loveka s ve?kou charizmou, ??rite?a dobrej n?lady, sk?sen?ho vinohradn?ka a vin?ra, ten vie aj o jeho priekopn?ckych aktivit?ch (obr. 4 s vn??atami Veronikou, Alexandrou, Jakubom a Ale?om, obr. 6 pri degust?cii v?na). Patril medzi prv?ch, ktor? sa v pionierskych ?asoch uplat?ovania novej vin?rskej legislat?vy pustil do produkcie v?berov?ch v?n s pr?vlastkom, za ktor? nielen?e ?al ?spechy na vin?rskych s??a?iach, ale ??ril tie? osvetu o dobrom slovenskom v?ne vy???ch kateg?ri?. U?arovali mu nov? odrody od na?ich ??achtite?ov Doroty Posp??ilovej a Ondreja Korp?sa. Op?? sa zaradil medzi prv?ch, ktor? dok?zali, ?e v?na z Dunaja, Dev?na, Nitrie a ?al??ch novo??achtencov, si z?skaj? priaze? konzumentov. Jeho Dev?n m?va decentn? aromatick?, korenist? v??u a svie?u, pikantn?, perzistentn? chu?. Dunaj rub?novej farby je hutn?, s v??ou ?ierneho bobu?ov?ho ovocia a s chu?ou horkej ?okol?dy. Do kr?sy dok?zal rozvin?? aj Frankovku modr? ? Skalick? frankovku ? i v podobe zn?meho Skalick?ho rub?na, v ktorom narozdiel od tradi?nej ?recept?ry?, dominuje Frankovka modr? s len 5?10 percentn?m podielom Modr?ho Portugala. Vonia po klin?eku i ?okol?de.
Skali?an srdcom i du?ou sa rozhodol prispie? k rozvoju hist?rie mesta aj svojimi v?nami. V jeho ?dielni? vzniklo cuv?e s nev?edn?m n?zvom v ?re?itom z?hor?ckom n?re?? ? Enem (pro n?s a na?e deti) ? a ?al?ie, op?? vystihuj?ce podstatu n?tury jeho rod?kov ? Sami m?me m?lo. Pr?rodn? odrodov? a zna?kov? v?na, ktor?m sa pod?a slov ich tvorcu nesmie ubli?ova? ?iadnou ch?miou, s? bez pr?davku enz?mov, tan?nov, ?ipsov, okrem vaje?n?ho bielku nepoznaj? in? ??ridl?, ale ani extrakty z barikov?ch sudov. Dominuje v nich odrodov? ?istota a mineralita p?d kraja, z ktor?ho poch?dzaj? ? z 12 hekt?rov Skalick?ho raj?na a zo slnkom vyhriatej Ju?noslovenskej vinohradn?ckej oblasti. Z modr?ch odr?d pestuje najviac Frankovku modr?, Modr? Portugal, Sv?tovavrineck? a Alibernet, z bielych M?ller-Thurgau, Dev?n, Chardonnay, Rizling r?nsky a Aurelius. Poctiv?m, mo?no poveda? ekologick?m v?nam (aj ke? nemaj? ofi ci?lne tento ?tat?t), je potrebn? da? aj pekn? ?at. A tu sa op?? prejavila kreativita modern?ho vin?ra s ?primn?m vz?ahom k mestu, v ktorom jeho v?no pramen?. Vyu?il slu?by z ponuky fy Bricol a in?pirovan? dominantou mesta, dal vyrobi? atypick? sklenen? obal ? f?a?u v tvare rom?nskej rotundy Sv?t?ho Juraja. Komplexn? adjust?? dotv?ra vkusn?, dobovo a pritom moderne laden? etiketa od dizajn?rky Hedvigy Havr?nkovej. Samozrejme, na f?a?iach s obsahom Frankovky modrej, Skalick?ho rub?na, cuv?e Enem a Sami m?me m?lo, nech?ba ani visa?ka s farebn?m obr?zkom rotundy, ktor? v troch jazykoch informuje o p?vode tejto historickej stavby. V?nimo?n? obal si ?iada aj v?nimo?n? uvedenie do ?ivota. To sa uskuto?nilo 14. apr?la t.r. v kr?snom prostred? zrekon?truovan?ho Jezuitsk?ho kostola v Skalici, za ??asti po?etn?ch priate?ov Lojza Masaryka a jeho rozvetvenej rodiny. T? neboli len prv?mi obdivovate?mi novej adjust??e, ale aj ??astn?kmi divadeln?ho predstavenia ?Osudy jedn?ho vin?ra?. V r?mci projektu Z?hor?cke a Moravsko ? Slov?cke divadlobran? ho na?tudovalo Z?hor?cke divadlo v Senici a Divadlo Sv?topluk v Hodon?ne. Ve?, ako uv?dzaj? vo svojom bulletine, z?hor??tina je mostom medzi ?e?tinou a sloven?inou a okrem jazyka ich sp?ja aj kult?ra v?na. Najsk?r v?ak k sl?vnostn?mu aktu. Nov? f?a?e v tvare rotundy posypal semenami vini?a a uviedol do ?ivota majite? fy Bricol Ing. Peter Dobe? (obr. 2 a 3 s Ondrejom Masarykom). N?sledne sa u? odv?jal dej predstavenia ? rozpr?vanie o vin?rovi, ktor? je vlastne vzdialenou parafr?zou ?ivota Alojza Masaryka. A ako vzniklo samotn? predstavenie? Z dobr?ho priate?stva a z l?sky k v?nu. V?nu sa skladali ?dy a chv?lospevy u? pred tis?cro?iami. A v?nu sa rozhodol vyslovi? poctu aj autor hry Stanislav ?ub?k, dobr? priate? Alojza Masaryka, vyrozpr?van?m pr?behu jedn?ho vin?ra, samozrejme, v z?hor?ckom n?re??. A tak sa div?ci najsk?r ocitn? v nebi, kde sleduj? rozhovor nebo?t?kov, rodi?ov hlavn?ho akt?ra hry, o v?ne. Potom prich?dza na svet Lojzek. Sudi?ky mu pri naroden? dali do vienka optimizmus, ktor?, ako sa nesk?r uk?zalo, na svojej p?ti ?ivotom skuto?ne potreboval. Div?k sa ?prech?dzal? ned?vnou hist?riou, ovplyv?uj?com aj ?ivot ?strednej postavy deja ? v??azn? febru?r, vojen?ina, svadba. Po?iato?n? entuziazmus po n?stupe komunistickej moci, vystrieda tvrd? realita. Lojzek, vinohradn?k, je n?silne prin?ten? vst?pi? do dru?stva a svoj vinohrad necha? napospas heslu ?v?etko patr? v?etk?m?. Av?ak v?no, ktor? sa vyr?balo bez vz?ahu k spolo?n?mu vlastn?ctvu, prest?va chuti?, bolo ?kolena?kov??. Dej zachyt?va aj n?dej na zlep?enie v roku 1968, ale aj n?sledn? vytriezvenie v podobe pr?chodu spojeneck?ch vojsk. ?smevn? par?dia p?sob? ve?mi realistick? pri perzek?cii hlavn?ho hrdinu a obvinenia, ?e vyu??va svoje v?no na proti?t?tne ??ely. Autor s humorom, ale v?sti?ne vykres?uje charaktery ?prevraca?ov? kab?tov a lakom?ch prospech?rov, ovplyv?uj?cich ?ivot ?strednej postavy. Vtipne s? zaznamenan? aj ?al?ie historick? medzn?ky a ich dopad na osud vin?ra zo Z?horia ? rok 1989, ne?n? revol?cia, ktorej ??astn?kom je aj Lojzek so svojimi bl?zkymi. A na z?ver n?stup novodob?ho kapitalizmu, konkurencie nov?ch, privezen?ch v?n zo z?padu, vstup do Eur?pskej ?nie. B?nusom pre div?ka par?die, ktor? si doslova vychutn?val, bola hudba ? zn?me mel?die, n?dhern? z?hor?cke piesne, v podan? ?ivej cimbalovej kapely. Mil? sl?vnos? vyvrcholila pri pohosten? a degust?cii v?na v priestoroch s?dla firmy V?no Masaryk. V degusta?nej miestnosti, ktor? pojme vy?e 40 ?ud?, chutili dobre vychladen? odrodov? v?na ? historick? priestory zaru?uj? optim?lnu kl?mu pre skladovanie fin?lneho produktu.
Mlad? v?na, na v?robu ktor?ch sa firma ?pecializuje a od ?oho sa odv?ja aj technologick? vybavenie pivnice, pon?kali prim?rne, odrodov? ar?my a svie?u pikant?riu. Ka?d? rok firma vyprodukuje pribli?ne 35 odrodov?ch a zna?kov?ch v?n, v objeme 100 tis. flia?. Vla?aj?? ro?n?k, ako kon?tatovali ??astn?ci aktu uv?dzania novej adjust??e do ?ivota, op?? potvrdil profesion?lnu vyspelos? uzn?van?ho vin?ra i jeho n?sledn?ka, syna Ondreja. Umoc?uje ju l?ska k pr?rode, ku kraju v ktorom ?ij? a tvoria i k v?nu. Napokon, svoje kr?do a priority hrdo vyzn?vaj? a zverej?uj?: P?da. Voda. Slnko. Ker vini?a. Poctiv? ?udsk? pr?ca. Kvalitn? hrozno. L?ska k v?nu. N?poj bohov. V?no. Dobr? ?udia. Vesel? myse?. Pekn? piese?. Chutn? jedlo a v?no. Bo?e, ?akujeme ti, ?e si n?s obdaril t?mto iskriv?m mokom a umo?nil ho v zdrav? u??va? pln?m d??kom (hovoriac si: sme ?udia). Ak budete ma? mo?nos? pi? v?no z f?a?e v tvare rom?nskej rotundy, nev?hajte a pr??te si pozrie? origin?l i ?al?ie v?znamn? historick? pamiatky v slobodnom kr??ovskom meste Skalica. S? kr?sne, ako v?no z jeho pivn?c.
Zdenka ?uransk?
Foto autor, Vino Masaryk, Bricol
