O vínovode Palugyayovcov v Bratislave
Vo vychýrenej značke Château Palugyay sa snúbilo vinárske umenie s pracovnou zanietenosťou, s otvorenosťou voči výrobným a prevádzkovým modernizačným technológiám, so záujmom o vzdelávanie v zahraničí i s premyslenými marketingovými stratégiami niekoľkých generácií Palugyayovcov (Paluďaiovcov/Palúdzkovcov, von Palugyay-/z Palúdzky). Renomé vinárskej firmy sa už v 19. storočí rozšírilo takpovediac po celom svete. Palugyayovci sa pýšili titulom dvorného dodávateľa mexického cisára, belgického kráľa, španielskeho kráľa Alfonza XII., srbského kniežaťa Milana Obrenoviča IV., či hodnosťou dvorného liferanta rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa I.
Súčasťou podnikateľskej elity Prešporka,od roku 1919 Bratislavy, sa Palugyayovci stali vďaka Jakubovi, synovi Ignáca a Jozefíny (rod. Freischisser). Jakub v roku 1844 kúpil na Železnej studienke (studničke) jeden z vydrických mlynov a prebudoval ho na hostinec. Nadobudnuté hotelierske skúsenosti zakrátko zužitkoval opäť, keď sa stal nájomníkom hotela U zeleného stromu (Zum grünen Baum, na dnešnom Hviezdoslavovom námestí). V roku 1851 sa Jakub Palugyay začal angažovať aj v obchode s vínom. Už v 60. rokoch 19. storočia získali palugyayovské vína prvé medzinárodné ocenenia. Jakub do podnikateľských aktivít zavčasu zapojil aj svojich dvoch synov Jozefa a Františka. Rodinný podnik bol tak od 70. rokov známy pod názvom Jakub Palugyay a synovia (J. Palugyay & Söhne, Palugyay J. és fai).
Práve v priebehu 70. rokov sa začalo aj s vý stavbou prevádzkových budov a vínnych pivníc v lokalite ausser Märzelinie (doslovne za Märzenskou líniou; Märzeln bolo označenie priľahlého vinohradníckeho honu, neskôr tak bola pomenovaná tunajšia ulica Märzen Gasse, Märzl Linie, v súčasnosti nezie názov Štefánikova ulica). Tá sa nachádzala za vlastnou colnou hranicou mesta, čo značilo, že podnikatelia sa vyhli odvádzaniu colných poplatkov. Dokončovacie stavebné práce a úpravy v okolí palugyayovského vinárskeho podniku (odpadový kanál, prístupové cesty a ďalšie rozširovanie areálu) dokumentujú sčasti zachované archívne pramene z celého siedmeho desaťročia 19. storočia. Postupne tak na dnešnej Pražskej ulici (bývalej Lamačskej ulici č. 1) vznikol palác s rozsiahlymi pivničnými priestormi, za projektom ktorého stál známy architekt Ignác Feigler ml. Dnes celý komplex využíva Ministerstvo zahraničných vecí SR. V polovici 80. rokov f rmu viedli iba bratia. Ich otec Jakub zomrel v roku 1886. V novom storočí prevzali vedenie podniku Jakubovi vnuci, synovia Jozefa († 1915) – František, Anton a Jozef. V tomto čase už f rma mala svoje pobočky po celej Európe, Severnej/Južnej Amerike i Afrike.
Koncom prvej svetovej vojny Palugyayovci pristúpili k rozsiahlej prestavbe svojho bratislavského château. Rekonštrukciu detailne zachytáva projektová dokumentácia (situačný plán, pôdorysy, rezy, pohľady, textová časť) vypracovaná stavebnými inžiniermi Leom Kaufom a H. Brunnerom z Viedne. Dodávateľskú stavebnú spoločnosti Bauindustrie – Gesellschaft für Baubedarf und Bauausfűhrung – viedol známy mestský stavebný majster Július Hecht, ktorý bol zároveň zodpovedným stavbyvedúcim u Palugyayovcov.
UNIKÁTNE POTRUBIE NA VÍNO
Palugyayovci boli známi v zavádzaní inovátorských technológií. Nie je preto prekvapivé, že sa usilovali zjednodušiť si prepravu vín medzi železničnou stanicou, ktorá bola situovaná len niečo vyše sto metrov od ich paláca na Lamačskej ulici a pivnicami pod palácom. Na základe poznatkov z doposiaľ (zrejme) jedinej a aj nami nižšie citovanej práce o bratislavských Palugyayovcoch, ako podnikateľoch s vínom, od Michala Štrpku usudzujeme, že prvá nepriama zmienka o existencii takzvaného vínovodu pochádza z periodika Slovenská Pravda z 18. decembra 1940. Okrem toho mal spomínaný Michal Štrpka v roku 1991 o vínnom potrubí k dispozícii iba strohú informáciu z 11. zväzku inventára Archívu mesta Bratislavy, pod názvom Mestské zariadenia, 1441 – 1827, podľa ktorej mal byť v archíve uložený plán potrubia z roku 1911. Nám sa napokon podarilo k materiálom o vínovode dopátrať.
Podľa nich mestská rada schválila v mesiacoch november a december roku 1910 žiadosť Jozefa Palugyaya a jeho synov o vybudovanie 114 metrov dlhého podzemného potrubia na víno a vydala im na stavbu stavebné povolenie. Zaujímavou je skutočnosť, ktorá je uvedená v predmetnom dokumente, a to, že Palugyayovci mali v čase podania žiadosti prepravovať víno medzi pivnicami a železničnou stanicou prostredníctvom koľaje (najskôr v nejakých vagónoch) vedúcej z palácu k ich skladu na hlavnej vlakovej stanici. Palugyayovci na posúdenie predložili 22. septembra 1910 situačný plán s detailným pozdĺžnym rezom vínovodu, vypracovaný firmou Pavla Nagymihálya. Práve táto stavebná dokumentácia sa dodnes zachovala. Podľa nej mal mať vínovod uzáver v šachte na palugyayovskom dvore, v pivnici bol vypúšťací kohút (kifolyó csap), v priestore medzi palácom a staničným skladom mal vínovod v podzemí križovať Lamačskú ulicu (Lamacsi út) a prístupovú cestu k skladom na stanici (bejaró ut raktá-rakhoz) a ďalej pokračovať do skladu za budovou starej výpravnej stanice (Régi indoház), kde sa mala nachádzať posledná šachta s uzáverom (f gyelő akna csappal). Potrubie malo byť prístupné a kontrovateľné cez niekoľko pozorovacích šácht (f gyelő akna).
Dosiaľ sme však nedokázali overiť, či sa výstavba vínovodu nakoniec realizovala. Hoci v roku 1940 sa hovorilo o jestvujúcom podzemnou potrubí, toto konštatovanie a vôbec existenciu vínovodu potvrdí len ďalší archívny, prípadne terénny výskum. K istým pochybnostiam o jestvovaní potrubia nás vedie aj ten fakt, že na plánoch komplexnej rekonštrukcie paláca Palugyayovcov z roku 1917 nie je zakreslený, ani spomenutý žiaden podzemný kanál na transport vína.
POUŽITÉ PRAMENE, LITERATÚRA A ZDROJE OBRAZOVEJ PRÍLOHY
MV SR Archív hlavného mesta SR Bratislavy, Mesto Bratislava XI., inv. č. 15825, š. 2866, č. 60, inv. č. 14113, š. 2379, f. 198.
HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topograf cký lexikon. Bratislava : Tatran, 1990.
POHANIČOVÁ, Jana – BUDAY, Peter. Storočie Feiglerovcov. Bratislava : Trio Publishing, 2015.
ŠTRPKA, Michal. Bratislavská vetva rodu Palugyay. Veľkoobchod s vínom. (Diplomová práca) Bratislava : Univerzita Komenského, 1991.
https://fr.wikipedia.org/wiki/Palais_Palugyay
https://racianskyspolok.wordpress.com/2013/02/13/znacka-chateau-palugyay-bola-aj-na-titanicu-dnes-ju-opatruje-villa-vino-raca/
Mgr. Eva Benková, PhD. Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty UK, Bratislave
Foto archív autora
Leave a Comment
You must be logged in to post a comment.