Ide o dobr? poves? slovensk?ho v?na s chr?nen?m ozna?en?m p?vodu

?lenovia Zv?zu vinohradn?kov Slovenska (ZVS) na svojom valnom zhroma?den?, ktor? sa konalo koncom marca t.r. v PD Bratislava-Vinohrady, bilancovali stav slovensk?ho vinohradn?ctva a vin?rstva a s??asne hodnotili podiel ?innosti zv?zu na jeho formovan?. O rozhovor sme po?iadali predsedu ZVS JUDr. Igora Mancela. Zauj?mali n?s predov?etk?m aktivity, v?sledky a tendencie. My?lienky a n?zory predsedu zv?zu v?m sprostredk?vame.

Mohli by ste n?m pribl??i? situ?ciu v rezorte, s d?razom na skuto?nos? ? kam sa za uplynul? rok posunulo slovensk? vinohradn?ctvo a vin?rstvo a ak? podiel na v?sledkoch m? ?innos? v??ho zv?zu?

3_2012_igor_mancel Za?nem t?m najd?le?itej??m ? v?merou obhospodarovan?ch vinohradov, ktor? sa na?alej zni?uje, pri?om obrat k lep?iemu v tomto smere je v nedoh?adne. Pod?a ?tatistick?ch ?dajov ?t?tnych org?nov je v?mera rodiacich vinohradov na Slovensku 9225 ha. Aj ke? ?bytok rodiacej plochy nem? dramatick? tempo, t?to tendencia je nepriazniv?. V s?vislosti s rastom nov?ch vinohradn?ckych pl?ch v novom svete (a v s??asnosti u? aj v ??ne) sa jav?, ?e opatrenia E? zameran? na stabiliz?ciu trhu s v?nom, minim?lne vo vz?ahu k n?m, nepriniesli po?adovan? efekt. Dobrou spr?vou je, ?e dota?n? politika zameran? na kl?ovanie vinohradov, tento proces nena?tartovala e?te v?raznej?ie.

Rok 2011 do ur?itej miery od?kodnil vinohradn?kov za straty sp?soben? v roku predch?dzaj?com. Ro?n?k 2011 mo?no pova?ova? za vydaren?, z h?adiska ?rod i kvality produkcie. Aj uskuto?nen? vin?rske s??a?e prezentuj?, ?e trend zvy?ovania kvality slovensk?ch v?n je trval?, a symbi?za hodnotnej suroviny s narastaj?cimi schopnos?ami slovensk?ch vin?rov spolu s dobr?m technologick?m z?zem?m, vytv?ra kombin?ciu, v ktorej sa kvalite dar?. Nemo?no, ?ia?, poveda?, ?e by sa tento trend prejavil aj v ich ekonomickej situ?cii. Vy??ia spotreba v?na, ktor? sa dnes pohybuje na ?rovni 13?14 l na osobu ro?ne, ide preva?ne na ??et lacnej?ieho dovozu. Ak hovor?me o priemernej spotrebe na Slovensku, treba s??asne kon?tatova?, ?e sa v spotrebe v?na nach?dza na posledn?ch miestach v E?. Nielen v porovnan? s tradi?n?mi vin?rskymi krajinami, ako je Franc?zsko alebo Taliansko, ale aj s na?imi susedmi ? Ma?arskom, Rak?skom a tie? ?eskou republikou, ktor? sa n?m z roka na rok vz?a?uje. V tejto s?vislosti znej? ve?mi falo?ne hlasy poukazuj?ce na to, ?e spotreba v?na na Slovensku narast? tak ?spe?ne, ?e by ju bolo potrebn? pribrzdi? spotrebnou da?ou. Slovensko u? d?vno ne je preva?ne exportnou krajinou, a nie je sebesta?n? ani vo v?robe v?na z dom?ceho hrozna. Na prv? poh?ad by teda slovensk? vinohradn?ci nemali ma? s umiest?ovan?m hrozna na trhu probl?my. O slovensk? v?no je z?ujem a mno?stvo dom?cej suroviny je limitovan?. Napriek tomu je ekonomick? situ?cia v???iny pestovate?ov hrozna nap?t? a len men?ina m??e hovori? o uspokojiv?ch v?sledkoch.

V ?om, pod?a v?s, spo??vaj? pr??iny tohto stavu?

Pre v?no plat? to, ?o pre ostatn? potravin?rske a po?nohospod?rske komodity. Trh si ?iada ?o najni??ie ceny. Po?iadavky re?azcov na z?avy, sp?tn? bonusy, marketingov? poplatky a pod. sa z roka na rok stup?uj?. V?robca, ktor? chce pon?knu? z?kazn?kovi poctiv? produkt, im nem? ?ancu vyhovie?. Ove?a jednoduch?ie je dovies? zahrani?n? v?na najni??ej cenovej a kvalitat?vne triedy a pok?si? sa ich preda? ako slovensk? akostn? v?na. Takejto konkurencii sa ?eli? ned?. ?ance vinohradn?kov a vin?rov s? vo?i praktik?m re?azcov a dovozcov mal?, aj s podporou ?t?tnych org?nov. Bez tejto podpory s? v?ak nulov?. Uvediem nieko?ko ??siel. V uplynulom vin?rskom roku sa k n?m doviezlo v?no v hodnote 84,7 mil. ?, ?o predstavuje 709 tis?c hl a 61 % n?rast dovozu. Najviac v?na bolo dovezen?ho z Talianska a Ma?arska. Nako?ko podiel slovensk?ho exportu klesol takmer o tretinu, z toho vypl?va jednoduch? z?ver ? ?e dom?ci v?robca je zo slovensk?ho trhu nemilosrdne vytl??an?. Pred nieko?k?mi rokmi sme kon?tatovali, ?e sa slovensk? vin?ri nemaj? ?ancu udr?a? na trhu stolov?ch v?n, a ?e tento trhov? segment s najv???ou pravdepodobnos?ou strat?me. ?akali sme to, a pripravili sme sa na to. Ak pred rokom 2000 predstavoval podiel stolov?ch v?n na produkcii Slovenska viac ako 50 % , postupne klesol na s??asn?ch 6,5 %. V?roba stolov?ho v?na prestala by? pre slovensk?ho producenta zauj?mav?. Pred nami pre?li touto cestou franc?zski vin?ri. Na zmenu v po?iadavk?ch trhu zareagovali aj administrat?vne a franc?zske v?na zaraden? v kateg?rii stolov? v?no sa prakticky prestali vyr?ba?. Amb?ciou ka?d?ho vin?ra bolo dosta? svoj v?robok minim?lne do kateg?rie Vin de Pay ? krajov?ho v?na.

Na?i producenti sa teda prisp?sobili a orientuj? sa na v?robu kvalitn?ch v?n vy???ch kateg?ri?, ?o mo?no nesporne ch?pa? ako pozit?vny trend…

Ocitli sme sa v?ak u? v situ?cii, ?e bojujeme o pre?itie aj v segmente akostn?ch v?n. Reforma trhu z roku 2008 priniesla v?sledok, ktor?ho sme sa ob?vali a na ktor? sme m?rne upozor?ovali. Celoeur?pske zru?enie pojmu stolov? v?no umo?nilo ozna?ova? aj produkty najni??ej kvality menom odrody a ro?n?kom a tieto v?na za?ali mas?vne atakova? slovensk? trh akostn?ch v?n. Z?kazn?k, ktor? si pred rokom 2008 uvedomoval, ?e v?no s ozna?en?m stolov?, predstavuj?ce v?razne ni??iu kvalitu oproti slovensk?mu akostn?mu odrodov?mu v?nu, si dnes vyber? z desiatok ?rizlingov, rulandov ?i kabernetov? bez toho, aby bol upozornen? na fakt, ?e v mnoh?ch pr?padoch dost?va pod in?m ozna?en?m ten p?vodn? star? ?stol?k?, ktor? si u? pomaly odvykol kupova?. V?chodiskom by mala by? osveta. Tak, ako sme z?kazn?kov postupne zvykali na akostn? odrodov? v?na, tak by sme ich mali za?a? navyka? na chr?nen? slovensk? ozna?enia p?vodu. T?to cesta je ve?mi zd?hav?, lebo n?m v tomto smere ch?ba trad?cia a podmienky dlhodobo neumo??ovali vytvori? funguj?ce pevn? v?zby medzi odrodou a miestom, ktor? s? z?kladom ka?d?ho dobr?ho terroir. Aj t? z?kazn?ci, ktor? s? zvyknut? vybera? v?no starostlivej?ie a za kvalitu si priplati?, s? dnes zvyknut? orientova? sa pri v?bere sk?r pod?a mena, ?i zna?ky vin?ra. Nie pod?a p?vodu hrozna. Napriek tomu je cesta zd?raz?ovania slovensk?ch v?n s chr?nen?ch ozna?en?m tou jedinou, po ktorej sa d? ?s?. To, ?omu ?el?me, v?ak nie je s?ce ?a?k?, ale f?rov? konkurencia. Nem??eme namieta?, ak si z?kazn?k chce k?pi? to najlacnej?ie, ?o mu my v tej cene nedok??eme pon?knu?. Tie? pova?ujeme za norm?lne, ak m? ur?it? skupina z?ujem o v?na prest??nych svetov?ch zna?iek. Prek??a n?m v?ak, ak je z?kazn?kom pon?kan? najni??ia kvalita dovozov?ch v?n, vyd?van?ch za slovensk? akostn? v?na. Je to nielen podvod na spotrebite?ovi, ale aj doslova sabot?? n??ho ?silia o vybudovanie trval?ho vz?ahu medzi slovensk?m spotrebite?om a slovensk?m vin?rom, ktor? by mal by? zalo?en? na d?vere v kvalitu slovenskej produkcie. V?etci pozn?me zo svojej ka?dodennej praxe pr?pady, ke? sa na pultoch obchodov objavuje v?no ozna?en? menom slovenskej firmy, v mnoh?ch pr?padoch aj vinohradn?ckej oblasti a pred?va sa za cenu, za ktor? jednoducho nie je mo?n? slovensk? v?no vyrobi?. Navy?e, ve?mi ?asto ide o firmy, ktor? na to nemaj? zodpovedaj?ce kapacity, nehovoriac o tom, ?e u? v?bec nemaj? pr?stup k dostato?n?mu mno?stvu dom?cej suroviny. Tak?to podvodn? praktiky s? vo vz?ahu k bud?cnosti vinohradn?ctva a vin?rstva na Slovensku doslova likvida?n?.

M??e ?t?t n?js? v?chodisko z tejto situ?cie, pri re?pektovan? nariaden? E??

Ak m? ?t?t nejak? mo?nos? ekonomiku odvetvia ovplyvni? v pozit?vnom, alebo negat?vnom zmysle, tak je to predov?etk?m zavedenie poriadku a preh?adu do pozemkovo-katastr?lnych vz?ahov a n?sledne ochrana dom?ceho v?robcu pred nekal?mi praktikami. Ve?mi ?asto po??vame, ?e ?t?t nem??e chr?ni? dom?cich v?robcov nad r?mec pravidiel E?. Nem??e zakazova? dovozy, zav?dza? coln? ochranu, ani prispieva? na podporu v?roby z in?ch fondov ne? s? tie, ktor? platia v celej E?. Je v?ak ve?a vec?, ktor? m??e, m? a dokonca by sa dalo poveda?, ?e aj mus? urobi?. Ochrana poctivosti v obchodn?ch vz?ahoch a zamedzovanie podvodn?ho konania medzi ne ur?ite patr?. N?? zv?z sa usiloval pouk?za? na najkrik?avej?ie pr?pady zneu??vania pojmu slovensk? v?no a postavil sa aj proti snah?m samotn? kateg?riu slovensk? v?no odstr?ni? zo z?kona. Mus?me otvorene poveda?, ?e pr?stup kompetentn?ch k ochrane trhu pred falzifi k?tmi slovensk?ch v?n je nev?razn?, s minim?lnymi v?sledkami. Teraz nejde o mal?ch obchodn?kov, ktor? pred?vaj? f?a?e s pochybn?mi modransk?mi ?i pezinsk?mi etiketami v obchodoch a pohostinstv?ch na Orave a na Kysuciach. Do re?azcov prich?dzaj? mili?ny flia? od v?robcov, ktor? dok?zate?ne slovensk? hrozno nenakupuj?, a ak ?no, tak v zanedbate?n?ch mno?stv?ch. Ani vo?i firme, ktor? bola nekompromisne vyk?zan? z ?esk?ho trhu a n?sledne presunula svoje z?soby na Slovensko, sa nepodarilo efekt?vne zasiahnu?, napriek tomu, ?e kompetentn? miesta mali v?etky podklady ? od n?s i z ?R. Op?tovne chcem v?ak zd?razni?, ?e nem?me in? mo?nos?, ako ?alej budova? dobr? poves? slovensk?ho v?na, zalo?en? na kombin?cii majstrovstva vin?rov a chr?nen?ho ozna?enia p?vodu a s t?mto produktom bojova? o svoje miesto na trhu. Od ?t?tu, alebo od bruselsk?ch org?nov nem??eme ?iada? ni?, ?o nie s? schopn? poskytn??, ale to, ?o je ich povinnos?ou, to vy?adova? mus?me.

Z uveden?ho logicky vypl?va nutnos? ??innej?ej spolupr?ce org?nov ?t?tnej spr?vy so zv?zom.

Ot?zku na?ich vz?ahov so ?t?tom a ?t?tnymi org?nmi mus?me op?tovne otvori? problematikou spotrebnej dane. Je a? zar??aj?ce, ?e aj ke? nev?hodnos? zda?ovania tich?ho v?na bola jednozna?ne v praxi preuk?zan?, t?to t?ma sa neust?le vracia. Napriek tomu, ?e snaha Ministerstva fi nanci? SR (MF SR) o zavedenie tejto dane mala za?iatkom roka 2011 len minim?lnu podporu, razantnos?, s ktorou tento n?vrh presadzovalo a mas?vna propaga?n? kampa? zo strany asoci?cie platite?ov spotrebnej dane z liehu (povedzme priamo ve?k?ch liehovarn?kov) sp?sobila,?e schv?lenie tejto dane sa stalo ve?mi re?lnym. Sna?ili sme sa o dohodu so samospr?vou v?robcov piva. Bolo na?ou snahou uk?za?, ?e je kontraprodukt?vne na seba ?to?i?, oso?ova? sa a v kone?nom d?sledku vy??ie zdanenie ak?hoko?vek alkoholu neprinesie v dlhodobej perspekt?ve ??itok ani im. Napriek tomu, ?e n?zor pivovarn?kov na zda?ovanie v?na ostal na?alej pozit?vny, zo strany tohto zv?zu aspo? nedoch?dzalo k tak?m atakom, ako tomu bolo v pr?pade liehovarn?kov. Diskusie na p?de MF SR v roku 2011 uk?zali, ?e tento org?n ?plne ignoroval ak?ko?vek argumenty a presadenie zdanenia v?na pova?oval za pr?nos, bez oh?adu na re?lny zisk, alebo stratu ?t?tneho rozpo?tu. Ministerstvo p?dohospod?rstva a region?lneho rozvoja SR zaujalo k tejto ot?zke racion?lny postoj a vy??slilo mo?n? dopady dane objekt?vne, a t?m aj ve?mi odli?ne od prepo?tov MF SR. V?sledok je v?eobecne zn?my. Nulov? sadzba ostala zatia? zachovan?, zmena z?kona o spotrebn?ch daniach bola napokon schv?len?, nie v?ak v n?? prospech. Na rozdiel od predch?dzaj?ceho stavu, je zda?ovanie v?na upraven? v jednom z?kone so zda?ovan?m in?ch alkoholick?ch n?pojov. Met?da v?po?tu a eventu?lneho v?beru tejto dane je rovnak?, l??i sa len aktu?lna sadzba, ktor? je v s??asnosti nulov?. Tento stav nepova?ujeme za priazniv? z nasledovn?ch d?vodov:

1. Sp?sob v?po?tu spotrebnej dane z tich?ho v?na, ktor? je odvoden? od sadzby liehu, odporuje pravidl?m E?, ktor? ur?uj?, ?e ?t?ty, ktor? uplat?uj? zdanenie tich?ho v?na, tak maj? urobi? stanoven?m pevnej sadzby na hektoliter. V pr?pade nulovej sadzby to s?ce neprin??a prakticky rozdiel, ale ak by sa t?to sadzba zmenila, tak by bola v??ka dane na v?no trvalo naviazan? na v??ku spotrebn?ch dan? na lieh.

2. Sp?sob v?po?tu spotrebn?ch dan?, ktor? vych?dza z metodiky zda?ovania liehu, pova?ujeme za ?plne nevhodn? pre zda?ovanie v?na. Kalibrovan? n?doby, da?ov? sklady a v?etka agenda okolo nich, s? ?plne zbyto?n? a vytv?raj? iba vy??ie n?klady. Na rozdiel od liehu, v?no nemo?no vyr?ba? utajene. Existencia vinohradu je vidite?n?, u? teraz podlieha evidencii a ?iadny v?robca nie je schopn? v?no vyrobi? z in?ch, n?hradn?ch materi?lov. Prakticky nie je mo?n?, aby v?robca, ktor? m? 5 ha, alebo 100 ha vinohradu, svoju produkciu utajene zv??il na dvojn?sobok, ?o je pomerne jednoduch? v pr?pade priemyselnej i dom?cej v?roby liehu.

Nie sme z?stancami ?iadneho administrat?vneho za?a?ovania produkcie hrozna a v?na nov?mi poplatkami. Ak by v?ak ?t?t chcel roz??ri? povinnos? evidova? a ozna?ova? pr?vlastkov? v?na na v?etky v?na s chr?nen?m ozna?en?m, a nad t?mto procesom by uskuto??oval d?sledn? dozor svojimi org?nmi, tak?to n?vrh by mal aspo? nejak? racion?lny z?klad, o ktorom by bolo mo?n? vecne diskutova?. Dnes sa, ?ia?, otv?ra diskusia o spotrebnej dani presne tam, kde sa v roku 2011 skon?ila.

Zv?z vinohradn?kov Slovenska vynalo?il nemal? ?silie pri rie?en? spotrebnej dane z v?na. Spome?me v?ak aj jeho ?al?ie aktivity.

N?? zv?z v uplynulom roku pripravil pre svojich ?lenov, aj pre ?ir?iu verejnos?, viacero podujat?. Sk?r, ako sa o nich zmienim, uvediem nieko?ko ??sel. Najsk?r k ?lenskej z?kladni. V s??asnosti m?me 85 ?lenov, ?lensk? z?klad?a je stabilizovan?, nako?ko od minul?ho v?ro?n?ho valn?ho zhroma?denia ubudlo ?es? ?lenov a osem nov?ch pribudlo. Aj pri platen? ?lensk?ch pr?spevkov sa dodr?iava ve?mi dobr? discipl?na. Z podujat?, organizovan?ch zv?zom treba spomen?? odborn? a tematick? akcie, ktor?mi bolo napr. uskuto?nenie medzin?rodnej konferencia na t?mu ?Novo?lachtence mu?tov?ch odr?d?, ??as? na Medzin?rodnom ve?trhu INTERVITIS VIENA 2011 vo Viedni, na D?och otvoren?ch dver? v HM Hodon?n, na u? tradi?nej v?nnej ceste do Ma?arska a Rak?ska i na 17. Medzin?rodnom ve?trhu VINEX 2012 v Brne. R?znou formou sme sa podie?ali aj na podujatiach Agrov?no 2011 a V?num Laugar?cio 2011.
Zv?z prijal ponuku z??astni? sa na spolo?nej pr?ci Eur?pskeho vin?rskeho rytierskeho stavu, Zv?zu v?robcov hrozna a v?na, Bratislavsk?ho samospr?vneho kraja a Trnavsk?ho samospr?vneho kraja, pri vytv?ran? vin?rskeho klastra. Ide o aktivity, ktor? by mali vy?sti? do vybudovania celoslovensk?ch in?tit?ci? schopn?ch pom?ha? rozvoju slovensk?ho vinohradn?ctva a vin?rstva v oblasti vzdel?vacej, propaga?nej a marketingovej, ak? mo?no prirovna? napr?klad k ?innosti n?rodn?ho vin?rskeho centra v ?R vo Valticiach. Ide o pomerne ambici?zny projekt, na ktor? mo?no z?ska? zna?n? podporu z fondov E?. Okrem dom?cich aktiv?t by mohlo d?js? aj k prepojeniu susediacich v?nnych ciest v Mal?ch Karpatoch a v Rak?sku.

?akujem za rozhovor Zdenka ?uransk?

Tags: 3/2012